K možnosti intervenienta podať odvolanie voči rozsudku pre vadu procesného rozhodnutia o neprípustnosti jeho vstupu do konania

04.09.2018, Mgr. Marián Mészáros


Nie zriedka nastáva v aplikačnej praxi situácia, že intervenient vstúpi do sporového konania na základe svojho vlastného rozhodnutia (z vlastného podnetu). Intervenientom sa táto osoba v tomto sporom konaní stáva momentom, kedy doručí súdu podanie, z ktorého obsahu vyplýva prejavená vôľa intervenienta do konania vstúpiť. Týmto momentom nadobúda všetky procesné práva, ktoré mu zákon č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) priznáva (napríklad aj právo nahliadať so spisu).

Toto svoje procesné postavenie má intervenient až do momentu, kedy na návrh niektorej z procesných strán (súd v tomto prípade môže konať výlučne na návrh a nemôže konať ex offo)[1]v zmysle ustanovenia § 83 CSP súd rozhodne, že vstup intervenienta do konania nebol prípustný.

Voči tomuto rozhodnutiu (procesnému uzneseniu súdu) nie je v zmysle ustanovenia § 355 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 357 CSP prípustné odvolanie.

Čo však v prípade, že intervenient toto procesné uznesenie súdu prvého stupňa považuje za nezákonné a chce, aby bolo preskúmané druhou inštanciou? Bude musieť intervenient „siahať“ po mimoriadnych opravných prostriedkoch, prípadne po ústavnej sťažnosti, ak je presvedčený o vadách tohto procesného uznesenia?

Prikláňame sa k právnemu názoru, že intervenient bude ešte môcť využiť riadny opravný prostriedok, ktorý mu ponúka CSP, a to podať odvolanie v zmysle ustanovenia § 365 ods. 2 CSP, nakoľko právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie o neprípustnosti vstupu intervenienta do konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP (akýkoľvek z „klasických“ odvolacích dôvodov) a táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Pre zjednodušenie vychádzajme z premisy, že intervenient tvorí so stranou nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 77 CSP, a teda môže odvolanie podať sám, bez jej súhlasu.

Na chvíľu sa ešte pristavme pri možnosti podať mimoriadny opravný prostriedok alebo ústavnú sťažnosť voči rozhodnutiu o neprípustnosti vstupu intervenienta do konania. Žaloba na obnovu konania je v tomto prípade vylúčená, nakoľko môže smerovať iba voči právoplatnému rozsudku (§ 397 CSP) alebo právoplatnému uzneseniu uvedenému v ustanovení § 398 CSP. Nemôže smerovať voči procesnému uzneseniu.

Z dikcie ustanovenia § 419 CSP nebude taktiež prípustné dovolanie voči tomuto procesnému uzneseniu súdu prvého stupňa.

Pri dovolaní generálneho prokurátora a ústavnej sťažnosti môžeme ako na prvú prekážku prípustnosti týchto mimoriadnych opravných prostriedkov naraziť na zásadu subsidiarity použitia týchto opravných prostriedkov, ktorá nás opäť vedie k otázke, či možno voči tomto procesnému rozhodnutiu podať ešte riadny opravný prostriedok.

V tejto súvislosti považujeme za zásadný a rozhodujúci základný princíp CSP vyjadrený v jeho  článku 17, a to princíp hospodárnosti konania, v zmysle ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

V tomto smere je nepochybne hospodárnejší výklad zákona, ktorý pripúšťa, priorizuje a preferuje použitie riadneho opravného prostriedku namiesto neúmerného zaťažovania celej súdnej sústavy a iných orgánov sui generis podávaním mimoriadnych opravných prostriedkov, resp. podávaním ústavných sťažností.

Ako by mal teda intervenient, o ktorom bolo procesným rozhodnutím súdu prvej inštancie na kvalifikovaný návrh strany rozhodnuté, že jeho vstup do konania nebol prípustný?

Prvá faktická prekážka, ktorá pre neho môže nastať je, že nemá k dispozícií rozsudok súdu prvého stupňa, voči ktorému by podával odvolanie v zmysle ustanovenia § 365 ods. 2 CSP. Tento subjekt by sa mal preto v prvom rade domáhať toho (v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt), aby mu súd tento rozsudok doručil.

V tomto smere sa prikláňame k právnemu názoru, podľa ktorého by odmietnutím zaslania rozsudku vo veci samej intervenientovi súdom prvého stupňa došlo k denegatio iustitiae (odopretiu spravodlivosti),  čo je v demokratickom a právnom štáte neprípustné.

Po doručení tohto rozhodnutia vo veci samej by mal intervenient podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie voči nemu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 2 CSP.