Ako podávať elektronicky a nezmeškať lehotu

04.09.2018, Mgr. Marián Mészáros


Plánujete odoslať vaše podanie neskoro večer posledný deň lehoty v presvedčení, že bude na súd doručené v reálnom čase? Možno by bolo vhodné tento nápad ešte prehodnotiť. Prečo?

Na začiatok je určite nevyhnuté zodpovedať si základnú otázku, a to či chcem zachovať lehotu procesnoprávnu alebo hmotnoprávnu. Základný rozdiel medzi hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi lehotami spočíva v momente, v ktorom sú tieto lehoty zachované.Hmotnoprávna lehota ostáva zachovaná, ak sa prejav vôle, ktorý sa má urobiť, resp. plnenie, ktoré sa má uskutočniť, najneskoršie v posledný deň lehoty doručí adresátovi – dostane sa do sféry jeho vplyvu. Na zachovanie procesnoprávnej lehoty je potrebné, aby bol úkon najneskôr v posledný deň lehoty podaný na poštovú prepravu alebo na iný orgán, ktorý je povinný túto písomnosť doručiť.[1]

V prípade „klasického“ listinného podania je táto študentská poučka každému hneď jasná a netreba ju nijak zvlášť vysvetľovať. Čo však v prípade (povinnej) elektronickej komunikácie so súdom?

Pri hmotnoprávnej lehote nie je na prvý pohľad priestor pre akékoľvek pochybnosti. Lehota zostane zachovaná, ak má odosielateľ na elektronickej doručenke zo súdu potvrdené, že podanie bolo na súd doručené v posledný deň tejto lehoty. 

V zmysle zákona o e-Governmente,[2]sa elektronická doručenka vytvára a potvrdzuje pri každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa automatizovane, keď nastane moment doručenia.Orgán verejnej moci je pritom povinný prijímať elektronicky doručované elektronické úradné správy každodenne.

Do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa zákona o e-Governmente z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.[3]

Keďže, podľa nám v súčasnosti dostupných informácií, neustanovuje žiadny právny predpis povinnosť doručovať písomnosti súdu do vlastných rúk (v zásade nevieme ani o technickej možnosti zvoliť si takýto spôsob doručenia na portály slovensko.sk), bude prebiehať doručovanie písomností od strán sporu pre súd tak, že doručenka sa bude potvrdzovať automatizovane, keď nastane moment doručenia.

Kedy však nastane tento moment doručenia? Ak je adresátom doručovanej elektronickej úradnej správy orgán verejnej moci, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov (jej príloh), sa považuje za doručenú uložením tejto elektronickej úradnej správy,[4] pričom uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.[5]

V praxi to vyzerá teda tak, že podanie odošle strana súdu večer o pol deviatej a niekedy o druhej ráno jej príde do schránky doručenka, že bolo doručené na súd. Ak by bol v tomto prípade deň odoslania posledným dňom hmotnoprávnej lehoty, možno konštatovať, že táto lehota by bola zmeškaná. Možno teda iba odporučiť, aby si odosielateľ v prípade hmotnoprávnych lehôt ponechal na doručenie aspoň jeden deň čas.

Čo však v prípade, ak ide lehotu procesnoprávnu? V zmysle v úvode citovanej poučky by postačovalo, aby posledný deň lehoty bolo toto podanie odoslané. S uvedeným si dovolíme vysloviť náš osobný súhlas, „nesúhlas“ však možno nájsť v judikatúre. 

V zmysle (konštantnej?) judikatúry[6] Najvyššieho súdu Slovenskej republiky platí, že „Pre zachovanie lehoty na podanie odvolania (nepochybne procesnoprávnej lehoty – pozn. autora)nie je rozhodujúci okamih odoslania e-mailu, ale okamih doručenia e-mailovej správy súdu – i keď sa tak stalo po úradných hodinách súdu. V prípade podania urobeného elektronickými prostriedkami podpísaného zaručeným elektronickým podpisom elektronická podateľňa automaticky vygeneruje potvrdenku s presným časom prijatia podania a túto elektronicky odošle odosielateľovi.“

Trochu viac vysvetlenia a argumentov (aj keď s nimi nemožno súhlasiť, pretože porovnáva elektronické schránky s e-mailovou komunikáciou) prináša česká judikatúra,[7] ktorá uvádza, že „informační systém datových schránek (obdobné elektronickým schránkám v Slovenskej republike – pozn. autora) není ani držitelem (zvláštní) poštovní licence ani orgánem, který má povinnost datové zprávy odesílané prostřednictvím datových schránek doručit. Obdobně jako např. elektronické podatelny pro podání učiněná v elektronické podobě prostřednictvím veřejné datové sítě (e-mailová podání) je i informační systém datových schránek pouze technickým prostředkem, jehož využitím dochází k přenosu datové zprávy od odesílatele k příjemci (adresátovi).“

Na tomto mieste je dôležité poznamenať, že od momentu odoslania trvá veľakrát i niekoľko hodín (pri súčasnej spoľahlivosti portálu verejnej správy to môžu byť prípadne aj dni), než je elektronická správa dodaná adresátovi. Nikdy sa tak nedá dopredu určiť, ako dlho bude trvať dodanie tejto správy adresátovi, čo bez najmenších pochybností odporuje elementárnemu princípu právnej istoty. Aj pri zachovaní primeranej (prípadne aj maximálnej) odbornej starostlivosti sa nemožno spoľahnúť na to, že ponechanie si jedného či dvoch dní rezervy na odoslanie správy zaručí odosielateľovi, že na súd bude táto správa doručená včas.

Špecifikum elektronických schránok, ich zmysel a podstata spočívajú v tom, že sa diametrálne líšia od klasickej e-mailovej komunikácie, pretože Úrad vlády Slovenskej republiky, ktorý je ich správcom,[8] je povinný zaistiť ich riadne fungovanie, inými slovami má povinnosť elektronické správy doručiť.[9]

S uvedený názorom sa stotožňuje aj česká právne veda, ktorá hovorí, že „lhůta pro podání opravného prostředku je zachována i tehdy, když je opravný prostředek v této lhůtě odeslán z datové schránky účastníka do datové schránky soudu. Účastník okamžikem odeslání takového podání skrze systém datových schránek zcela jistě získává legitimní očekávání, že jeho písemnost bude tímto systémem obratem soudu prakticky ihned dodána.“[10]

Na záver možno azda iba konštatovať a prisvedčiť názoru, že pokiaľ by sa v Slovenskej republike rozmohla právna prax (a právny názor), že procesná lehota bude zachovaná až v momente, keď bude písomnosť doručená súdu, nie už v momente jej odoslania cez elektronickú schránku, išlo by o prax„odporující zdravému rozumu a také snahám o elektronizaci veřejné správy jako takové, neboť datové schránky by měly plně listovní zásilky nahradit.“[11]

[1]ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník I. §1 – 450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, strany 775 až 776

[2]§ 30 ods. 6a 7 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“)

[3]§ 29 ods. 2 zákona o e-Governmente

[4]§ 32 ods. 5zákona o e-Governmente

[5]§ 32 ods. 1zákona o e-Governmente

[6]Pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. júna 2012 2 Sži 3/2012 alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. mája 2013, sp. zn. 6 Cdo 147/2013

[7]Pozri napríklad rozhodnutie Nejvyššího správního soudu Českej republiky zo dňa 15. júla 2010, sp. zn. 9 Afs 28/2010

[8]§ 10 ods. 4 zákona o e-Governmente

[9]VRBÍK, M. Rozhodné datum pro stanovení dodržení lhůt při doručování datovou schránkou orgánu veřejné moci. Dostupné na internete: https://www.epravo.cz/top/clanky/rozhodne-datum-pro-stanoveni-dodrzeni-lhuty-pri-dorucovani-datovou-schrankou-organu-verejne-moci-93473.html [cit. dňa 16.08.2018]

[10] SVOBODA, K., SUK, M., ZEMAN, P. Doručování v soudním řízení.Praha: Linde. 2009, strana 170

[11]Na tom istom mieste ako poznámka pod čiarou č. 9